Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

podomové remeslo

(vandrovné zamestnanie, potulné zamestnanie)

remeslo, na ktorého vykonávanie alebo obchodnú realizáciu výrobkov je potrebná obchôdzka po domoch alebo príležitostná práca na majetku objednávateľa. Jeho začiatky siahajú do 17. storočia. Vznikalo najmä v chudobných horských dedinách, pre obyvateľov ktorých bolo v nasledujúcich storočiach často jediným zdrojom príjmov obce. Podľa frekvencie podomovej obchôdzky, miesta a druhu vykonávanej práce to boli remeslá s trvalým sídlom remeselníka a jeho pravidelnou obchôdzkou (kominári, mláťačkári), s trvalým sídlom remeselníka a príležitostne vykonávanými prácami (pílenie dreva, maľovanie izieb, stavebné práce), remeselné práce vykonávané pravidelne vo vzdialených regiónoch (drotári a sklenári v obciach bývalej Trenčianskej župy, olejkári) a remeslá s trvalým sídlom remeselníka v lokalite (vápenníctvo, kolomažníctvo, kolárstvo, hrnčiarstvo, na Orave plátenníctvo). Podomové remeslá dosiahli najväčší rozvoj v 19. storočí a pretrvali až do 50. rokov 20. storočia (napríklad sklenárstvo vo Valaskej Belej).

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: kominárstvo, mláťačkárstvo, murárstvo, tesárstvo, kolomažníctvo, kolárstvo, plátenníctvo, hrnčiarstvo, sklenárstvo, gubárstvo
Literatúra: Ghitan, T. – Mihai, M.: Správy z 18. storočia o slovenských olejkároch a potulných remeselníkoch na území dnešného Rumunska. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, 529 – 530.
Churý, S.: O podomových sklenároch a riečičiaroch z Liptova. In: Vlastivedný časopis, roč. 32, 1983, 92 - 93.