Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

opaskárstvo

remeselná výroba textilných hodvábnych, vlnených, zamatových opaskov, kovových praciek, spôn, spínadiel, gombíkov na ne a iných kovových predmetov. Predovšetkým kovospracujúce remeslo, zamerané na výrobu praciek, spôn a iných kovových ozdôb na textilné opasky. Prvý opaskársky cech na Slovensku bol založený v Banskej Bystrici (1643). V roku 1759 vznikol v Bratislave celouhorský cech opaskárov (do roku 1790 združoval opaskárov aj z iných miest). Opaskári v tomto období aj postriebrovali a pozlacovali medené a železné výrobky, mosadzné gombíky, rozličné predmety z cínu a olova, ozdoby na konské postroje, figúrky Krista a svätých, malé stolové zvončeky, kávové a polievkové lyžice, naberačky, sponky, rámy na obrazy. Od konca 18. storočia remeslo asi prestalo prosperovať, lebo v roku 1828 malo na Slovensku len 15 predstaviteľov. Po zrušení cechov v roku 1872 sa výroba opaskov stala súčasťou remenárstva, ktoré pôvodne vyrábalo opasky z kože. V 20. storočí bola výroba opaskov aj domácka a poloremeselná: roľníci, ovládajúci postup spracovania kože, ju sami spracúvali aj na opasky alebo ju dodávali remenárom. Predávali ju aj roľníkom a pastierom, ktorí si z nej opasky zhotovovali sami.

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: remenárstvo, opasok
Literatúra: Polonec, A.: Slovenské opasky, kapsy a spínadlá. Martin 1960.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.