Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

olejárstvo

Ležatý kladový skrutkový lis na lisovanie oleja. Oravská Lesná (okr. Námestovo), asi začiatok 20. storočia. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV. Kresba J. Mertuš.

výroba oleja zo semien, prípadne z ihličia kosodreviny. Na Slovensku ho ucelenejšie zmienky dokladajú od 13. storočia. V stredoveku vyrábali olej mestskí remeselníci (olejníci). V 19. storočí bola výroba oleja aj živnosťou, no v polovici 20. storočia olejárstvo nahradila priemyselná výroba. Olej sa najčastejšie vyrábal zo semien ľanu a konopy, ktoré sa pestovali ako technické plodiny. Olej bol nevyhnutným prostriedkom na prípravu jedál v období pôstu pred Veľkou nocou, v advente a v ďalších pôstnych dňoch. Najstarším spôsobom získavania oleja bolo vypaľovanie semien v hlinených krčahoch. Zdrojom tepla bol horiaci kravský trus s prímesou hliny. Olej sa však prevažne lisoval v olejárňach na kladových lisoch. Lisovanie oleja bolo aj spoločenskou príležitosťou, spojenou so zábavou a konzumáciou jedál.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, ľan siaty, konopa siata, pôst, záboj, olejkárstvo, olej
Literatúra: Hleba, E.: Ľudová výroba ľanového oleja na Spiši. In: Nové obzory, 10, 1968, 409 - 421.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Tóthová, V.: Príspevok k štúdiu olejníctva na Hornej Nitre. In: Horná Nitra – vlastivedný zborník 1, 1962, 87 - 93.