Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

nôž

Nôž s mosadznou rukoväťou, nazývaný končiar, zo začiatku 19. storočia. Horný Tisovník (okr. Detva). Archív textov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba M. Markuš.

nástroj na rezanie, krájanie, strúhanie, vyrezávanie a iné opracovanie materiálov, náčinie používané pri jedení. Najstarší známy nástroj, s ktorým človek pracoval už v dobe kamennej (zhotovený štiepaním napríklad z pazúrika). V stredoveku sa nožom porciovalo (dranžírovalo) mäso, menším nožom sa servírovali jeho kúsky. Od 15. storočia tvoril spolu s lyžicou súčasť príboru na jedenie. V 18. a 19. storočí vznikli nové druhy špeciálnych nožov, určené na jednotlivé pokrmy. Z noža sa funkčným tvarovaním vyvinuli ďalšie nástroje: srp, kosa, píla, britva, nožnice, hoblíky, sekáče, kliešte. Podľa funkcie i tvaru boli napríklad nože stolovacie, kuchynské, sekacie, zakáľacie, vinohradnícke, štepárske, lovecké, remeselnícke. Rozlišovali sa aj mužské nože a ženské nožíky. Podľa umiestnenia na odeve boli nože čižmičkové, vreckové. Najmä v potravinárskych remeslách, v medovnikárstve, sviečkarstve sa okrem kovových používali aj drevené nože.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: remeslo, remeselník, nožiarstvo, srp, kosa, kosák, nožnice
Literatúra: Holčík, Š.: Habánske nožiarstvo. In: Vlastivedný časopis, roč. 26, 1977, č. , 140 - 141.
Piaček, V.: Nožiari v Slovenskej Ľupči. In: Slovenský národopis, roč. 16, 1968, 423 - 433.