Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

nákladnícky systém

systém výrobných a obchodných vzťahov, v ktorom obchodník alebo majiteľ manufaktúry poskytoval výrobcom prostredníctvom faktorov surovinu alebo peňažnú zálohu (preddavok) na zhotovenie výrobku. Na Slovensku sa najmä v 2. polovici 18. a v 1. polovici 19. storočia uplatňoval v domáckej výrobe z čipiek, plátna, súkna, v olejkárstve i v remeslách – nožiarstve, farbiarstve, zámočníctve. V rámci tohto systému pracovali pre manufaktúry aj domáci pradiari a česáči bavlny. Predaj plátna na trhoch sprostredkovali oravskí podomoví obchodníci (plátenníci) a grécki kupci (Arméni, Gréci, Srbi). Oravskí plátenníci skupovali a predávali aj sliezske a poľské plátno. S čipkami pletenými v rámci domáckej výroby i s nožiarskymi a farbiarskymi výrobkami z banských miest obchodovali od konca 18. storočia čipkári z pohronských obcí Horná a Dolná Lehota, Brusno, Lopej, Predajná. Nákladnícke vzťahy prevládali v 19. storočí aj u súkenníkov v Skalici a Senici.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, dielňa, manufaktúra, domácka výroba, čipkárstvo, olejkárstvo, plátenníctvo
Literatúra: Falťanová, Ľ.: Tradičný obchod. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava, 2000, 83 - 100.
Horváth, P.: Pramene k dejinám pohronského čipkárstva. In: Slovenský národopis, roč. 2, 1958, 389 - 395.
Špiesz, A: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725 - 1825. Bratislava 1961.