Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mieškarstvo

Mieškárska dielňa a krám. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 99.

remeslo a domácka výroba mieškov na mince, tabak a iné produkty. Výroba kožených (irchových) a textilných mieškov na peniaze a tabak, veľkých kožených mechov, káps, tašiek (aj na náboje), cestovných kufrov atď. Podľa prevahy vyrábaného tovaru sa výrobcovia nazývali aj kapsári, taškári, tobolkári. Prvý mieškarský a taškársky cech vznikol v Košiciach (1439), ďalšie v Levoči (1492), Bratislave (1549), Bardejove (1550 spolu s remenármi a sedlármi), Prešove (1651), Banskej Bystrici (1660). Roku 1692 sa v Košiciach spojili mieškari do cechu s vyšívačmi zlatom. V 17. storočí sa sortiment výrobkov rozšíril o miešky na tabak. Kožené miešky bývali bohato zdobené výšivkou. Na dedinách podomácky vyrábané miešky, kapsy a tanistry slúžili na úschovu peňazí, tabaku i ako odevné doplnky pre pastierov, drevorubačov. Miešky vyrábali aj pastieri, najmä bačovia, z baraních mieškov (časť pohlavných orgánov). Kožené kapsy (vaky) na prepravu tovarov na koni (bisahy, vísahy) vyrábali aj garbiari. Známe boli tzv. rajecké vísahy.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, kapsa, bisahy, brašnárstvo
Literatúra: Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Špiesz, A.: Štatúty bratislavských cechov. Bratislava 1978.