Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

metla

viacúčelový nástroj určený predovšetkým na zametanie. Na Slovensku bola najrozšírenejšia výroba metiel z konárov brezy a vŕby. Potrebných bolo 9-10 konárov dĺžky 80-150 cm. Na hrubšom konci sa nožom zbavili kôry a na troch miestach sa omotali a stiahli húžvou alebo drôtom. Niektorí metlári sťahovali horný koniec drôtom osmičkovite prevlečeným cez hrubšie konce konárov, aby bola aj vyschnutá metla pevná. Druhý koniec metly nechali neočistený, niekedy aj s lístím. Brezovými metlami sa zametali dvory, chodníky, ulice a odmetal sneh. Výroba brezových metiel na vlastnú potrebu sa udržala na poľnohospodárskych usadlostiach do 2. polovice 20. storočia. Na zametanie interiéru sa v južných oblastiach Slovenska vyrábali metly z úžitkovej obilniny cirok, ktorej steblá ostali po vysušení pevné. V hornej časti sa medzi steblá zastokla drevená rúčka a drôtom sa s nimi zviazala. Výrobou metiel na zárobok sa zaoberali len chudobnejší obyvatelia, ktorí ich roznášali po dedinách a predávali na trhoch. Metla sa používala ako rekvizita pri metlovom tanci, pri zvykoch počas svadby i pri rôznych magických úkonoch.

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: metlárstvo, svadba
Literatúra: Chlup, J.: Domácka výroba a remeslá. In: Záhorská Bratislava. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1986, 85 – 94.
Koma, J.: Domácka výroba a doplnkové zamestnania. In: Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Košice 1985, 212 - 238.