Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mangeľ

Mangeľ poháňaný konskou silou. Šumiac (okr. Brezno), 1959. Kresba J. Scheybal.

1. zariadenie na konečnú úpravu plátna a textílií z ľanu, konopy a bavlny. Mangľovanie bolo ukončením výrobného procesu tkanín po ich bielení. Tkaninu aj z nej zhotovenú textíliu mangeľ stláčal, vyrovnával, zmäkčoval a dával jej lesk. Podľa mechanizmu zariadenia a princípu činnosti boli mangle valcové, skrutkové, stupové a skriňové. Na ich pohon sa používala sila ľudí, zvierat, vody i elektrina. Predchodcom mechanického bol ručný mangeľ – drevený valec a zúbkovaná alebo hladká doska z tvrdého dreva (piest). Ručne sa ním mangľovali domáce tkaniny a odevné súčiastky. Na území Slovenska boli najrozšírenejšie valcové a skriňové mangle. V mestských domácnostiach sa ešte v 1. polovici 20. storočia používali stolové mangle s valcami dlhými cca 140 cm, po ktorých sa horizontálne pohybovala drevená debna naplnená kameňmi. Veľké mangle mali 12-20 q ťažké debny. Do pohybu sa uvádzali zariadením s prevodovým systémom ozubených kolies. Veľké mangle boli umiestnené v mangliarňach alebo boli súčasťou ďalších zariadení, využívajúcich vodnú energiu (mlyn, valcha, stupa);

2. (mangliareň) – veľká budova stĺpovej konštrukcie s drevenými stenami a bez povaly, v ktorej bolo umiestnené zariadenie na konečnú úpravu plátna a textílií. Mangliarne boli často súčasťou modrotlačiarskych dielní.

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: mangliarstvo, piest, valcha, textil
Literatúra: Králiková, E.: Mangle a farbiarne. Materiály k dejinám plátenníctva na Orave. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 66, 1972, Etnografia 13, 197 - 205.
Horváth, P.: Mangle a valchy na Orave v 18.storočí a v prvej polovici 19. storočia. In: Vlastivedný časopis, roč. 11, 1962, 89 - 90.
Pátková, J.: Zariadenia na konečnú úpravu domáceho textilu na Horehroní. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, 225 - 266.