Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

majster

Vývesný štít remeselníckeho majstra z Košíc (okr. Košice 1-4) z roku 1733. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, farebná príloha

samostatný remeselník. Výrobu a predaj remeselníckych výrobkov vykonával vo vlastnej réžii, musel byť organizovaný v cechu, priemyselnej korporácii alebo živnostenskom spoločenstve, musel byť mešťanom, vlastniť v mieste výkonu remesla nehnuteľnosť, mal právo zamestnávať tovarišov a prijímať učňov do učňovského procesu. Majster mohol byť prijatý do cechu len na základe zhotovenia majstrovského kusa a po predchádzajúcej vandrovke. Majstri v cechu sa oslovovali pán brat. Boli povinní viesť usporiadaný život. Mali zakázané vadiť a ohovárať sa, nadávať si, odvádzať si zákazníkov a tovarišov, zbierať objednávky, konkurenčne súťažiť, hromadiť suroviny. Majstri sa diferencovali profesijne, lokalizáciou dielne a vekovo. Starší majstri vyžadovali od mladších patričnú úctu, mali výhody pri rozdeľovaní surovín, mohli zamestnávať väčší počet tovarišov, mali lepšie miesta na trhovisku. Miestni majstri mali vyššie postavenie ako cezpoľní.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, tovariš, učeň, vandrovka, majstrovský kus
Literatúra: Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943