Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

lub

Strúhanie lubov na pletenie koša. Prenčov (okr. Banská Štiavnica), 1969. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto J. Dérer.

štiepaný, prípadne aj vyhladený a ohýbaný pruh dreva. Štiepanými palicami sa vypletali steny (patičové steny), dielce plota (lesica), podložky s rámom na sušenie ovocia (lesa, leska). Luby (lubky, lyčká) štiepali (i hladili) nožom z čerstvého dreva buka, duba, klenu, javora, lipy, liesky, z koreňov borovice, agátu. Boli materiálom na výrobu opálok, chrbtových košov, lyžičníkov, dna sít a riečic, pleteného lôžkového nábytku. Široké a hrubšie luby boli štiepané sekerou a opracované oberučným nožom. Hrubé kusy dreva sa pred štiepaním parili vo vykúrenej chlebovej peci a ohýbali sa na jednoduchom zariadení (foľovník). Z týchto lubov, zošitých do kruhu tenkými lubmi a lykom, sa vyrábali kruhové rámy (nazývané lub) sít a riečic i oválne škatule na odkladanie cenností a častí odevu. Z hrubých lubov (na východnom Slovensku aj z čerešne) sa zhotovovali menšie zásobnice na obilie nazývané lub.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: vypletaná stena, zásobnica, lesa, tkanie
Literatúra: Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba. In: Hont. Tradície ľudovej výroby. Zostavil J. Botík. Martin 1988, 138-188.
Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992.
Stano, P.: Košíky v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe. Bratislava 1960.

galéria