Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

krajčír

Krajčíri pri práci v dielni. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 51.

remeselník zaoberajúci sa šitím odevov. Do 12. storočia bolo zamestnaním žien, ktoré ho vykonávali spravidla domáckym spôsobom. V 12.-14. storočí sa stalo zamestnaním mužov. Krajčíri šili odevy pre meštianske vrstvy, šľachtu i časti mužského ľudového odevu. Ženský a detský ľudový odev šili naďalej ženy podomácky. V 16. storočí sa v niektorých mestách krajčíri delili na nemeckých a uhorských. Nemeckí šili odevy aj pre ženy v mestách. Špecializáciou došlo k ďalšiemu rozdeleniu na pánskych a dámskych krajčírov a na tých, ktorí šili bielizeň. Niektorí pánski krajčíri sa špecializovali na obracanie odevov (obracací krajčír). Krajčíri mali, ako príslušníci remeselníckeho stavu, v dedinskom spoločenstve osobitné vyššie postavenie. Patrónom krajčírov bol sv. Ján Krstiteľ.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, odev, krajčírstvo
Literatúra: Bratislavské krajčírske remeslo. Bratislava 1927.
Benkovská, Z.: Spoločensko-kultúrne kontexty módy v období prvej Československej republiky. In: Slovenský národopis, roč. 54, 2006, 84-102.

galéria