Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kordovaníctvo

špecializovaná garbiarska výroba, zameraná na spracovanie kože kôz, oviec a teliat na kordován. Bola to jemná, neleštená, nemastená alebo slabo mastená, na červeno a na žlto farbená useň. Označenie kordován vychádza z názvu mesta Kordoba v Španielsku. Výroba kordovánu prenikla na Slovensko zo Stredomoria, pravdepodobne v súvise s prenikaním Turkov a šírením používania čižiem. Cech kordovaníkov vznikol v 17. storočí v Banskej Bystrici. V nasledujúcom storočí pracovali kordovaníci, združení do cechov, aj mestách Trnava, Kremnica i v Prešove. Táto špecializovaná garbiarska výroba bola v 19. storočí, na konci ktorého na Slovensku už neexistovala, v Bratislave a v Banskej Bystrici. Kordován sa vyrábal talianskym (kože sa načiňovali najskôr v slabom, potom v silnom roztoku z rastliny sumach) alebo francúzskym spôsobom (načiňovanie vo viacerých sumachových roztokoch). Z kordovánu sa zhotovovali kordovánky (čižmy červenej farby) a brašnárske výrobky.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: garbiarstvo, safianíctvo, irchárstvo, Turci na Slovensku
Literatúra: Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Markov, J.: Kožuchy (chlamides) a čižmy z kordovánu na Spiši v XVIII. storočí. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 264-267.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.