Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kolomažníctvo

výroba a podomový predaj kolomaže. Kolomaž (zmes dechtu a tuku) sa používala na mastenie osí vozov, kopýt koní, na impregnáciu koží, zatieranie sudov, v sadárstve a brdárstve. Pre obyvateľov niektorých oblastí – najmä tých, v ktorých rástol dostatok briez, lebo ich kôra bola surovinou na výrobu dechtu (smoly) – bolo kolomažníctvo doplnkovým zamestnaním. Od 17. do 20. storočia to bolo v okolí Bojníc, v Turci, Gemeri (Budikovany, Drienčany, Ostrovany), na Záhorí (Rohožník, Studienka, Malacky), na Spiši i v Zemplíne. Po 2. svetovej vojne výroba kolomaže takmer zanikla. V malom rozsahu pretrvala do 2. polovice 20. storočia len v spojitosti s druhmi výroby, pri ktorých sa používala smola: napríklad výroba bŕd v západnom Gemeri. Brdári ju pripravovali z dechtu získaného z brezovej kôry tým, že ju varili v špeciálnom hlinenom hrnci (kanta, kandľa) s upchatým zúženým hrdlom. Vzniknutý decht za tepla zmiešali s bravčovým sadlom, hovädzím alebo ovčím lojom, čím vznikla kolomaž nazývaná smola.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: brdárstvo, dechtárstvo
Literatúra: Bednárik, R.: Ľudová výroba kolomaže. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, 560-562.
Čaplovič, J.: Etnografia Slovákov v Uhorsku. Bratislava 1997.
Prasličková, M.: Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Košice 1979.