Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kolárstvo

Kolári pri práci. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava 1983, 58.

remeselná a domácka výroba kolies, vozov, saní, bričiek, kočov, športových potrieb, dreveného náradia a nástrojov. Základom kolárstva je výroba drevených kolies. Počas feudalizmu sa kolári združovali do cechov (najstarší v Košiciach roku 1459), najčastejšie s kováčmi, ktorí robili kovové súčasti vozov. Najväčším strediskom kolárstva bol Pukanec. Tu vyrábali vozy pre južné Slovensko i dnešné Maďarsko, ktoré predávali spravidla vandrovným obchodom. Širší trh zásobovali aj kolári z okolia Michaloviec. Popri remesle existovala na celom Slovensku aj domáca výroba kolies, rozšírená najmä na Považí, v oblasti Levočských vrchov a na Orave. Roku 1900 bolo v slovenských župách 2 834 kolárskych dielní (majstrov) s 1 565 pomocníkmi. V roku 1930 to bolo 1 570 dielní s 2 331 pomocníkmi. V 19. storočí sa časť kolárov špecializovala na výrobu bričiek a kočov (kočiarníctvo). Kríza kolárstva nastala po modernizácii dopravy a po zavedení výroby nových dopravných prostriedkov. Reakciou bolo založenie Jednoty majstrov kolárov (1932). Patrónmi kolárov boli sv. Katarína a sv. Eulogius.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, voz, sane, kolesá
Literatúra: Kaľavský, M.: Kolárstvo na Slovensku za kapitalizmu. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 75, 1981, História 21, 171-214.
Kaľavský, M.: Výroba bahrov v Tichom Potoku. In: Vlastivedný časopis, roč. 26, 1977, 95-96.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

galéria