Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

keper

Trojbodová keprová väzba pravosmerná (schéma). Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Zajonc.

väzba tkanín, založená na striedaní skupín dolných a horných nití takým spôsobom, že horné nite vytvárajú na povrchu tkanín šikmé vrúbky alebo z nich zložené geometrické obrazce. V domáckych tkaninách v 19. a 20. storočí, po plátnovej a ripsovej tretia najviac používaná väzba. V domáckom tkaní sa názov keper nepoužíval. Domácky tkaný štvorväzný keper (1 horná a 3 dolné nite) nazývali (aj v remeselnom tkáčstve) drilich, drelich, trilich, na Horehroní činovať, činovatina. Remeselníci tkali aj trojväzný keper (striedanie 1 horná a 2 dolné nite): napríklad súkno nazývané trojka. V historických prameňoch má pomenovanie cvilich. Názvy cvilich a drilich majú pôvod v nemčine (zwilich = dvojniťový, drillich = trojniťový). Remeselní tkáči tkali aj cirkas, v ktorého väzbe sa v jednom riadku striedali napríklad dvojice horných a dolných nití, čím vznikal na oboch stranách tkaniny rovnaký vzor. Z domácky tkaného kepru zhotovovali odevné (stanky, zástery, družbovské ručníky ap.) a bytové textílie (obrusy, obliečky na periny a vankúše, kútne plachty). Boli tkané na ľanovej alebo bavlnenej osnove, najmä červeným bavlneným útkom. Keprovú väzbu mali aj ľanové a konopné vrecia (plachty), i niektoré druhy súkna (obojlícna karazia, garažia).

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: činovať, tkanie, tkanina, súkno
Literatúra: Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Zajonc, J.: Tkanie ripsu a kepru. Bratislava 2009.

galéria