Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kachliarstvo

remeselo zamerané na výrobu hlinených kachlíc a stavbu kachľových pecí. Kachlice na stavbu pecí najskôr vyrábali hrnčiari a džbankári. Kachliarstvo vzniklo s vývojom zložitejších a ozdobnejších tvarov kachlíc. Spočiatku kachliari pracovali najmä pre hrady a kaštiele. Koncom 15. storočia patrila k najvýznamnejším kachliarska dielňa v Banskej Bystrici. V 16. a 17. storočí boli výrobnými centrami Košice, Sabinov, mestá Spiša a Gemera. V 18. a 19. storočí sa kachľové pece rozšírili aj v dedinskom prostredí. V 40. rokoch 20. storočia pôsobilo na Slovensku 68 kachliarskych lokalít, z nich najvýznamnejšie boli Prešov, Banská Bystrica, Bytča, Trenčín, Hrnčiarske Zalužany, Kežmarok, Kremnica, Martin, Michalovce, Nitra, Poprad, Bojnice, Pukanec, Trnava, Žilina a ďalšie. Kachlica sa tvarovala spravidla v sadrovej forme, ručne alebo strojom. Potom sa sušila, glazovala a vypaľovala v hrnčiarskej peci. Pri stavbe kachľových pecí sa kachle okresávali a spájali drôtikmi a hlinou.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, kachlica, kachle
Literatúra: Bednárik, R.: Zanikajúce hrnčiarstvo a kachliarstvo v Košeci pri Ilave. In: Český lid, roč. 31, 1931, 44-48.
Holčík, Š.: Stredoveké kachliarstvo. Bratislava 1978.
Landsfeld, H.: Modranské kachle ze XVII. století. In: Zpráva československé keramické společnosti, roč. 15, 1938, 54-56.