Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

holičstvo

Strihanie a umývanie vlasov v holičskej dielni. Nemecko, 17. storočie. Prevzaté z Weigel, Ch.: Abbildung Der Gemein-Nützlichen Haupt-Stände Von denen Regenten [...].  Regensburg 1698, 51.

(barbierstvo)

v minulosti remeslo, v súčasnosti odbor služieb poskytujúci holenie tváre, strihanie a úpravu účesov. Barbieri vykonávali aj zdravotnícke úkony – púšťanie žilou, liečenie vredov, trhanie zubov. Počas feudalizmu boli holiči iba v mestách. Cechy, ktoré vytvárali od 16. storočia spolu s kúpeľníkmi a felčiarmi, boli v Bratislave, Košiciach, Levoči a banských mestách. Rozvoj holičstva nastal na konci 19. storočia. V roku 1890 bolo v 18 slovenských župách 272, v roku 1910 až 932 holičov. V priemyselných oblastiach (Gemer, Novohrad, Horehronie, Spiš) preniklo holičstvo aj do dedín, najmä v robotníckych kolóniách. Rozšírilo sa aj v kúpeľníckych strediskách. V roku 1930 bolo na Slovensku 1 290 holičstiev a kaderníctiev. Pracovalo v nich 3 822 osôb. V roku 1921 bola založená celoslovenská organizácia holičov na Slovensku. V Bratislave, Košiciach a Martine si utvorili odbory pri živnostenských spoločenstvách.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, holenie, felčiar
Literatúra: Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Špiesz, A.: Štatúty bratislavských cechov. Bratislava 1978.

galéria