Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drevorubačstvo

zamestnanie, zaoberajúce sa ťažbou a dopravou dreva. Rozvinuté bolo v oblastiach bohatých na lesy a so splavnými riekami, využívanými na dopravu dreva, a to v povodí Váhu od Trenčína na sever, na Pohroní, v Slovenskom Rudohorí, v severnom Šariši a Zemplíne. Spočiatku malo drevorubačstvo formu klčovania lesov pri získavaní pôdy, ťažby dreva ako stavebného materiálu a suroviny na výrobu náradia nástrojov a bolo úzko spojené s roľníctvom. Samostatným zamestnaním sa stalo v stredoveku v spojitosti s potrebou dreva pre baníctvo a hutníctvo. Drevorubači boli osobitnou kategóriou zamestnancov baní a hutí, ktorí užívali aj banské slobody. Od 16. storočia vznikali handle (samostatné drevorubačské osady). Pracovné povinnosti i práva ich obyvateľov upravovali osobitné zmlvy. Drevorubačské práce boli aj súčasťou poddanských povinností. Na Pohroní, Kysuciach, Orave, Spiši, v Gemeri, Šariši a Zemplíne sa drevorubačstvo rozšírilo 18. storočí. V týchto oblastiach, najmä ak tamojšie poľnohospodárstvom bolo nevýnosné, sa drevorubačstvo stalo dôležitým doplnkovým zamestnaním. Práca drevorubačov (stínanie stromov, odkôrovanie kmeňov, ich pílenie, štiepanie, približovanie dreva) bola fyzicky ťažká, vykonávaná predovšetkým v zime a na jar. Pri práci v lese používali jednoduché nástroje: sekery, drevené a železné kliny, lúpače kôry, kyjanice, štipáky, od 18. storočia píly. Jednu partiu (veľká skupina drevorubačov) tvorilo niekoľko 4–5-členných skupín. V každej boli dvaja piliari a sekeráši (jeden pomáhal piliarom pri podtínaní), piaty člen lúpal kôru. Z miesta ťažby sa drevo dopravovalo vo forme celých kmeňov alebo pílením a štiepaním rozdelené na metrovinu, siahovinu. V prípade, ak bolo drevo určené na pálenie dreveného uhlia a na výrobu šindľov, ostávalo v lese a uhliari, šindliari ho dopravovali sami. Z miest ťažby približovali drevo do dolín, k potokom a cestám spúšťaním po svahoch, v žľaboch na spúšťanie dreva (šmyk, rizňa), ťahaním pomocou dobytka, koní, sánok s ľudským poťahom. Ďalej drevo dopravovali po vode (spúšťaním vo vodných šmykoch, voľným plavením, plavením na pltiach) a po cestách (furmani), neskôr aj po železnici.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: sekera, píla, uhliarstvo, šindliarstvo, plť
Literatúra: Apáthy,Š.: Drevárstvo v okolí Bardejova. In: Sedlák, I. a kol.: 60 rokov Šarišského múzea v Bardejove. Bardejov 1967, 245-333.
Apáthy, Š.: Drevorubačstvo a spôsoby spracovania dreva. In: I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 276-349.