Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dielňa

Interiér dielne fajkára v Banskej Štiavnici, 40. roky 20. storočia. Reprodukcia O. Šilingerová.

účelová stavba alebo priestor na vykonávanie domáckej alebo remeselnej výroby. Bola vybavená pracovnými prostriedkami – náradím, nástrojmi, strojmi a trvale zabudovaným zariadením. Osobitnými druhmi dielní boli napríklad garbiarne, hámre, mlyny, píly, valchy, stupy, záboje, mangle, vyhne, farbiarne, papierne. Na povolenie stavby dielní existovali pravidlá, obmedzujúce nepriaznivý dopad činnosti dielne na jej okolie. Niekedy sa dielne umiestňovali na okraji alebo mimo obcí. Situovanie dielne v lokalite záviselo od technologického postupu daného remesla, od jeho nárokov na dovoz surovín a dovoz výrobkov a pod. Niekedy bola dôležitosť dielne manifestovaná umiestnením pri hlavnej dopravnej komunikácii, ako napríklad kováčska vyhňa. Alebo bola dielňa mimo usadlosti (lodný mlyn), prípadne sa pracovné operácie robili mimo dielne (pranie vyčinených koží v rieke). Dielne podliehali živnostenskej inšpekcii. K dielňam sa viazali poverové praktiky: pribíjanie podkovy na prah, udržiavanie stáleho ohňa a pod.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: remeslo, remeselník, stupa, valcha, záboj, vyhňa, hámor, píla, mangeľ, mlyn
Literatúra: Turzo, J.: Súkenícka dielňa vo Veľkom Čepčíne (okres Martin). In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 82, 1988, Etnografia 29,129 – 140.
Vydra, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava 1954.